Život Prešova
online
online
Zabijak dinosaurov nezasiahol Zem koncom kriedy sám, tvrdí nová štúdia
07.10.2024 Celý región
Edinburgh
7. októbra (TASR) – Obrovský asteroid, ktorý pred 66 miliónmi rokov
zasiahol Zem a vyhubil dinosaury, nebol sám. V tom období dopadol na Zem
aj iný veľký asteroid, potvrdila nová štúdia. TASR informuje na základe
správy žurnálu Nature Communications Earth & Environment a
televízie BBC.
Tento druhý asteroid – výrazne menší, avšak stále značnej veľkosti – dopadol neďaleko západného pobrežia Afriky. Vytvoril kráter Nadir s priemerom deväť kilometrov a podľa vedcov zdvihol najmenej 800 metrov vysokú vlnu cunami, ktorá sa prehnala Atlantickým oceánom.
Kráter v roku 2022 objavil Dr. Uisdean Nicholson z Heriot-Wattovej university v škótskom Edinburghu, okolnosti jeho vzniku však až donedávna neboli jasné. Štúdiu s podrobnosťami výskumu zverejnil 3. októbra vedecký žurnál Nature Communications Earth & Environment. Vypracoval ju medzinárodný tím vedcov zo Spojeného kráľovstva, USA a Nemecka vedený Dr. Nicholsonom. Vedci pri analýze krátera využili aj údaje 3D vo vysokom rozlíšení od geofyzikálnej spoločnosti TGS.
Väčšina kráterov na Zemi je erodovaná, kráter Nadir sa však zachoval v dobrom stave, čo vedcom umožnilo nazrieť hlbšie do vrstiev hornín. Podľa Nicholsona sa na celom svete v mori nachádza iba 20 impaktných kráterov, no dosiaľ žiadny z nich nebol skúmaný takto podrobne.
Asteroid, ktorý vytvoril kráter Nadir, mal priemer približne 450 až 500 metrov a Zem zasiahol rýchlosťou približne 72.000 kilometrov za hodinu. Do vzduchu vymrštil obrovské množstvo vody, ktoré pri kaskádovom návrate vytvorilo na morskom dne jedinečné stopy, uvádza štúdia.
"Predstavte si, že sa nachádzate v Edinburghu a na Glasgow vzdialený približne 50 kilometrov dopadne meteorit. Vznikla by ohnivá guľa 24-násobne väčšia ako Slnko na oblohe – dosť na to, aby stromy v Edinburghu vzbĺkli," uvádza Dr. Nicholson.
Vedci však nedokážu presne datovať vznik kráteru Nadir a určiť tak, či vznikol skôr, neskôr alebo zároveň so 180-kilometrovým kráterom Chicxulub, ktorého vznik vyhubil dinosaury. Je však isté, že oba krátery vznikli koncom kriedy.
Dôvod takéhoto dvojitého úderu však pre vedcov zostáva záhadou, pretože dopady veľkých vesmírnych telies na Zem sú veľmi vzácne.
Za celú históriu ľudstva do Zeme nevrazil asteroid veľkosťou porovnateľný s tými, ktoré vytvorili krátery Nadir alebo Chicxulub. V zaznamenanej histórii sa im najviac blížilo teleso, ktoré 30. júna 1908 ráno explodovalo nad riedko osídlenou oblasťou pri sibírskej rieke Podkamenná Tunguska. Výbuch spôsobil tlakovú vlnu, ktorá na ploche s rozlohou približne 2150 štvorcových kilometrov pováľala asi 80 miliónov stromov.
Kráter Nadir vytvorilo teleso veľké približne ako asteroid Bennu, ktorý v súčasnosti predstavuje pre Zem najväčšiu hrozbu. NASA ako najpravdepodobnejší dátum jeho nárazu do Zeme uvádza 24. september 2182, dodáva však, že pravdepodobnosť stretu je stále pomerne nízka – iba 1:2700.
Tento druhý asteroid – výrazne menší, avšak stále značnej veľkosti – dopadol neďaleko západného pobrežia Afriky. Vytvoril kráter Nadir s priemerom deväť kilometrov a podľa vedcov zdvihol najmenej 800 metrov vysokú vlnu cunami, ktorá sa prehnala Atlantickým oceánom.
Kráter v roku 2022 objavil Dr. Uisdean Nicholson z Heriot-Wattovej university v škótskom Edinburghu, okolnosti jeho vzniku však až donedávna neboli jasné. Štúdiu s podrobnosťami výskumu zverejnil 3. októbra vedecký žurnál Nature Communications Earth & Environment. Vypracoval ju medzinárodný tím vedcov zo Spojeného kráľovstva, USA a Nemecka vedený Dr. Nicholsonom. Vedci pri analýze krátera využili aj údaje 3D vo vysokom rozlíšení od geofyzikálnej spoločnosti TGS.
Väčšina kráterov na Zemi je erodovaná, kráter Nadir sa však zachoval v dobrom stave, čo vedcom umožnilo nazrieť hlbšie do vrstiev hornín. Podľa Nicholsona sa na celom svete v mori nachádza iba 20 impaktných kráterov, no dosiaľ žiadny z nich nebol skúmaný takto podrobne.
Asteroid, ktorý vytvoril kráter Nadir, mal priemer približne 450 až 500 metrov a Zem zasiahol rýchlosťou približne 72.000 kilometrov za hodinu. Do vzduchu vymrštil obrovské množstvo vody, ktoré pri kaskádovom návrate vytvorilo na morskom dne jedinečné stopy, uvádza štúdia.
"Predstavte si, že sa nachádzate v Edinburghu a na Glasgow vzdialený približne 50 kilometrov dopadne meteorit. Vznikla by ohnivá guľa 24-násobne väčšia ako Slnko na oblohe – dosť na to, aby stromy v Edinburghu vzbĺkli," uvádza Dr. Nicholson.
Vedci však nedokážu presne datovať vznik kráteru Nadir a určiť tak, či vznikol skôr, neskôr alebo zároveň so 180-kilometrovým kráterom Chicxulub, ktorého vznik vyhubil dinosaury. Je však isté, že oba krátery vznikli koncom kriedy.
Dôvod takéhoto dvojitého úderu však pre vedcov zostáva záhadou, pretože dopady veľkých vesmírnych telies na Zem sú veľmi vzácne.
Za celú históriu ľudstva do Zeme nevrazil asteroid veľkosťou porovnateľný s tými, ktoré vytvorili krátery Nadir alebo Chicxulub. V zaznamenanej histórii sa im najviac blížilo teleso, ktoré 30. júna 1908 ráno explodovalo nad riedko osídlenou oblasťou pri sibírskej rieke Podkamenná Tunguska. Výbuch spôsobil tlakovú vlnu, ktorá na ploche s rozlohou približne 2150 štvorcových kilometrov pováľala asi 80 miliónov stromov.
Kráter Nadir vytvorilo teleso veľké približne ako asteroid Bennu, ktorý v súčasnosti predstavuje pre Zem najväčšiu hrozbu. NASA ako najpravdepodobnejší dátum jeho nárazu do Zeme uvádza 24. september 2182, dodáva však, že pravdepodobnosť stretu je stále pomerne nízka – iba 1:2700.
www.ZIVOTPO.sk
